V Auguste (??? Kto mi da presny datum) 2002 sme sa zucastnili akcie Triglav vikend. Kedze sa cestovke "vsetciviemektorej" pokazilo auto, akcia sa premenovala na Sulov Vikend.

od LS:
1.den:
Po roznych trampotach sme sa v piatok vecer stretli v campe sulov. Zvysil cas akurat tak na rychle postavenie stanu. Teda zvysok (martin, severan a milosh) tam uz boli, a dokonca stihli aj pozit alkoholisticke napoje, ako sa na zahajenie spravnej bikovej akcie patri (hadam nejaky novy clen, akoze vsetci vieme, ze stary clenovia som ja a martin, doplni nejake info).
Takze s miloshovou pomocou sme postavili aj moj stan. Po celom dni sme boli nejaky unaveny, tak sa uz len trochu popilo, a isli sme spat.

2.den:
Je uplne jasne, ze prvy vstal milosh, a posledny ja. No, rychlo sme nieco hodili do seba, a hura na prvy vyjazd. Teda chvilu to trvalo, lebo sa fukali gumy (upozornenie - do lacnych baumaxackych nosicov na auto sa nedaju napratat nafukane 2.1 plaste, ale inac v pohode) a ja som si zarabal multivitaminovu pimu. A ja neviem preco, ale ked nieco zarabam, tak mi to celkom trva...
No, ale nakoniec sme vyrazili. Kopec hore, kopec dolu, maninska tiesnava, maninska krcma, kde sme sa vystriedali na WC, lebo v campe tato vymozenost nejako chybala. Okrem toho sme tam dotankovali tekutiny, a hura na ... Javornik??? Kto z clenov ma mapu?? Prosim doplnnujuce info ...
Cestou dole dostal severan defekt, kym som k nemu prisiel ja, uz fukal koleso s nasadenou novou dusou.
Prijazd do campu bol este preruseny zastavkou na veceru v hoteli-moteli-ubytovni po ceste do obce Sulov. Okrem vecere sme aj samozrejme pozili alkoholisticke napoje, konkretne pivo. Ale malo, v poslednych rokoch badat celkovy pokles v tejto oblasti. Vzdy sa viac prinesie, ako vypije, v minulosti to bolo naopak ...
Vecer sa este pozili nejake napoje (zeby krabicove vino od martina???) a isli sme riadne dolamany spat.
Sumar: cca 100 km, 1200 vyskovych metrov

3. den:
Po vcerajsom brutalnom vyjazde sa budim cely dolamany, s bolavym zadkom. Rozmylsame, ze ci vobec niekam ideme. Milosh sa posadil na bike ako prvy, ale ani on sa netvari nejako nadsene. Okrem toho mu permanentne brzda brzdi predne koleso, takze sa chudak asi dost napracuje. Taky prirodzeny handicap.
Nakoniec sme sa ako tak rozhybali a vyrazame tentokrat opacnym smerom - teda smer Rajecke Teplice.
Ani sme este nevysli z dediny, a je potrebna prva zastavka na odpustenie tekutin. Martin to oprel o nejaky rozostavany dom, ale ked sa tam objavila ludska hlava, celkom zneistel. Az neskor sme zistili, ze tam zabudol aj rukavice. Z toho vyplyva aj ponaucenie - opierat hada zasadne v rukaviciach...
Prve stupanie, milosh so severanom su niekde vpredu, ja na konci, ale martin v dohlade. Nasleduje dolekopec, a vidlicka. Teraz kam? S Martinom sa vydavame vlavo, cesta je dost hrozna, miestami same blato. Martina to tesi, lebo ma extrem, ale mna nie, lebo myslim na cistenie biku.
Kedze v blate neboli ziadne stopy nasvedcuje tomu, ze by niekto pred nami tade isiel, tak sme s Martinom usudili, ze zvysok si vybral spodnu cestu. Nastastie sme tu druhu cestu zazreli cez lesny porast, tak sme sa na nu potom aj dostali.
Uz ani neviem ako, ale tase sme vsetci styria pokope. Este nejaky horekopec, dolukopec, nejaka dedina, a uz sme na asfaltke do Rajeckych. Predbieha nas nejaka cerstva rodinka, co nam sluzi ako inspiracia, hlavne niektori clenovia tej rodinky.
Miloshovi ta brzda brzdi stale viac a viac.
Rodinka odbocuje, my pokracujeme vo sviznom tempe (cca 28km/h) dalej. Konecne Rajecke Teplice.
Severan, Martin a ja sa ideme kupat, milosh ide opravovat brzdu.
Kupanie OK, ale dlhy rad na langose, co sposobilo, ze milosh na nas musel pred kupkom cakat, co ho asi dost nastvalo. Mozno to bolo aj tym, ze tu brzdu neopravil, ba dokonca sa zda, ze je to este horsie.
Naspat sa vydavame cez Rohacske sedlo. Najprv celkom prijatelne stupanie, ale ked vchadzame do lesa, uz vidim, ze to bude zase tvrde. Ale vytlacil som. Konecne sedlo. Nejake foto, nieco popit, a uz ficime dole. Severan odpaja zadnu brzdu, lebo ma vylomeny spic a slusnu osmicku.
Milosh to vzal dolekopcom krizom cez luku, ale sekol plast. Este stastie, ze luka konci skoro v campe. Zvysoko ideme okolo, v norme prichod do campu.
Dalsi vyjazd za nami. Sumar: cca 45 km, 900 vyskovych metrov

Nasleduje balenie stanov, vykladanie bikov na auto, kratka rozlucka, plany na dlasi rok (zeby konecne Lago???) a kazdy ideme tym svojim smerom.

Tu su obrazky z akcie ...
(ked nan kliknes, dostanes aj vacsi, ako byva dobrym zvykom)

no comment ...

 

zdolany prvy kopcek

stale prvy kopcek

Maninska tiesnava

Maninska tiesnava II

cestou na javornik

Velky javornik, cosi nad 1000 m

Sedlo Rohac