Náš príbeh o putovaní k "Zatmeniu Slnka" bude trvať asi toľko, ako moment, na ktorý čakal hádam celý svet.
Bolo to úžasné! V utorok o polnoci sme sa vybrali do zóny úplného zatmenia neďaleko Balatonu. Na miesto činu sme dorazili asi o tretej ráno. Auto sme zaparkovali na neznámom mieste hlboko v lese, čo-to sme popili na povzbudenie mysle, a napokon si ustlali naše skromné lôžka. /Musím poznamenať, že Martinkova sangria bola naozaj skvelá./ Po nie príliš pohodlnom spánku v aute sme sa vybrali hľadať miesto, z ktorého by sa dalo najlepšie pozorovať zatmenie. A nemohli sme si vybrať lepšie. Objavili sme neveľký kopec v malom lesíku s posliedkou, z ktorej bol nádherný výhľad. Asi tak o 11.25 hod. sa všetko začalo. Naša zvedavá pozorovateľka Rybka nás na ten zázrak upozornila ako prvá. Slnko sa pomaly ukrývalo za tmavý Mesiac, ktorý z neho ujedal čoraz väčšie kusy. Vzduch čoraz viac chladol, z jednej strany sa na nás valili tmavé atramentové oblaky, keď tu zrazu všetko stíchlo, na zem padol obrovský súmračný tieň a asi na dve minúty naše hlávky nezmenili uhol pohľadu. Tmavý Mesiac-vládca vzal na chvíľu pod svoju moc v tom okamihu bezmocné Slnko, ktoré niekoľko sekúnd zotrvalo v jeho objatí. Tento krátky jav zvláštneho ticha, tajomného súmraku a očakávaní sa rýchlo votrel do našich dušičiek, ktoré o tom s pýchou a radosťou budú rozprávať svojim deťom. Možno práve tak ako babka Lacovi.
Bol to naozaj neopakovateľný zážitok.
Ivka
Lacove poznámky:
Vyrazili sme asi tak 11.8.1999 okolo 00:12. Na hraniciach v Rajke sme nečakali.
Okolo 04:00 sme dorazili na miesto, a vybalili sme.
Samozrejme len ja jediný som nemal spacák. Musel som ho zobrať mojej korytnačke, ktorá potom mrzla, ale tak jej treba, keď nechcela, aby som ju zohrial. :-)
Sangria bola naozaj výborna, ale hanbime sa. Ved sme polovicu doniesli domov, ani sme ju nedopili. O jej osude ešte budem informovať.
Asi hodinu po ustlaní lôžok začalo pršať. My mužsky korytnaci sme sa z voľnej prírody museli nasťahovať ku korytnačkám, ktoré so hoveli v autíčku. Takže ...
Keď vám niekto v Maďarsku povie 'Jó étvágyat' (čítaj jó etváďot), nepovedzte mu na to AHOJ. Nezdraví vás, len vám želá dobrú chuť.
Príchod domov okolo 17:40, strašne unavený a nevyspatý, ale so zážitkom na celý život .......
A tu sú nejaké obrázky zo zatmenia:
(nie sú pôvodné, sú stiahnuté z rôznych astro stránok)